Na Slovensku nám odopierajú vzdelávanie detí v slovenčine. Boj o školu trvá už tri roky

Autor: Iniciatíva BKZ | 18.2.2021 o 14:34 | Karma článku: 6,98 | Prečítané:  1076x

Prešli už tri roky od prvej petície za otvorenie školy s vyučovacím jazykom slovenským v okrese Dunajská Streda. Nič sa za ten čas nezmenilo.

Podľa niektorých sme boli drzí, keď sme žiadali, aby sa v budove pre približne 360 žiakov, ktorú navštevuje len 100 žiakov, našli štyri triedy pre prvý stupeň. Bez mihnutia oka poslali 6 až 10 ročné deti do dvadsať kilometrov vzdialeného Gabčíkova. Zástupcovia obce Rohovce označili rodičov za „kolonizátorov“ alebo „ničiteľov maďarského národa“.

Úrady od nás žiadali počty žiakov, ktorí majú záujem o ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským. S malým bábätkom v náručí sme obehali okolité dediny a našli sme hneď osemnásť rodín. Následne nás kompetentní obvinili z klamstva a podvádzania. I keď sme dokázali, že sme neklamali, že každý jeden podpis bol pravý, ospravedlnenia od zástupcov obce Rohovce ani slovenskej školy sme sa nedočkali.

Prešiel ďalší rok a vtedajší premiér Peter Pellegrini prišiel osobne do Rohoviec. Tvrdé slová, ako nebude tolerovať diskrimináciu detí túžiacich sa učiť po slovensky, ostali len vyslovené, zrealizované vôbec. Úradníci štátnych orgánov sa museli prosiť predstaviteľom obcí, zväčša vedených reprezentantmi SMK a doslova žobrali o priestory. Bezvýsledne. A čo sa stalo s tými osemnástimi prvákmi? Rodičia museli voliť krajné riešenia – prehlásili si trvalé pobyty do Šamorína, Bratislavy, niektorí sa nejakým zvláštnym spôsobom dohodli s riaditeľmi škôl, v niektorých rodinách sú súrodenci rozdelení desiatky kilometrov medzi dvoma rôznymi školami a uštvaní rodičia, ktorí rozvážajú deti na rôzne strany.

Našou snahou sa nám podarilo vybaviť, aby školu v Rohovciach navštevovali aj deti spoza Dunaja, veď to majú kompou desať minút cesty. Platí to však len pre tie, ktoré sa chcú vzdelávať v maďarčine. Sme radi, že sme našou ideou pomohli vyriešiť situáciu spoluobčanom maďarskej menšiny.

Deti, ktoré sa chcú vzdelávať v slovenskom jazyku, stále čakajú na riešenie. Preplnená šamorínska Základná škola Mateja Bela s vyučovacím jazykom slovenským čelí dvom žalobám pre diskrimináciu, pretože neprijala deti s trvalým pobytom v Šamoríne. Týchto detí je sedemnásť a ujme sa ich riaditeľ ZŠ Kvetoslavovo. Riaditeľ, ktorý napriek žiadosti nedostane od ministerstva školstva ani cent na dostavbu školy s vyučovacím jazykom slovenským.  Všetci piataci z obcí Kvetoslavovo a Veľká Paka pôjdu do obce Lehnice. Riaditeľka školy v Lehniciach síce hovorí, že kapacitne sú na maxime a nové deti už nemá kam prijímať, ale ministerstvo má problém papierovo ošetrený. Veď stále je tu na opačný smer Gabčíkovo, nikto sa nezamýšľa nad tým, že rodičia musia denne precestovať aj 70 kilometrov.

Posledná slovenská materská škola, ktorá kapacitne zvládala brať aj deti z okolitých obcí, uzatvára brány a nemá dosť kapacít ani pre deti z obce. Avšak postavili novú materskú škola s vyučovacím jazykom maďarským. V platnosti je od budúceho školského roka (2021/2022) povinná predškolská dochádzka, kde ju budú plniť deti, ktoré sa chcú učiť v štátnom jazyku? Až v septembri má začať druhé kolo rokovaní o riešeniach. Ostala nám visieť vo vzduchu otázka: Kam pôjdu na zápis deti tento rok?

Už pár rokov štát sľubuje stavbu novej základnej školy. Obecní poslanci z Rohoviec a okolitých obcí hlásajú, že problém je vyriešený. Stavať sa bude v obci Macov. Buď skutočne nevedia alebo sa tak len tvária, ale už dávno je zrejmé, že v Macove sa nemá kde stavať. I keď štát preukázal vôľu vyriešiť situáciu za samosprávy, údajne nemá financie na kúpu súkromných pozemkov a zároveň stavbu školy. Niektorí žiaci rastú, pribúdajú ďalší prváci, škola v obci Lehnice je už teraz preplnená a koncepčné vyriešenie problému je stále v nedohľadne. Blíži sa opäť mesiac marec, čas zápisov do škôl. Pre rodičov v oblasti medzi Šamorínom a Dunajskou Stredou aj čas prepisov trvalých pobytov a zúfalý boj o miesto v preplnenej škole s vyučovacím jazykom slovenským.

Aj pandémia koronavírusu odhalila, aká zúfalá situácia je v slovenských školách Žitného ostrova. Online vyučovacia hodina v preplnených triedach, kde sa učí 28 žiakov alebo 24 prvákov, je plná nepozornosti, veď žiak sa dostane k odpovedi raz, možno dvakrát za hodinu. Ministerstvo školstva odporúča, aby v prípade prezenčnej výučby deti trávili čo najviac času vonku na vzduchu. V preplnených školách, kde je jeden malý dvor, je to aj s poradovníkom nemožné a von sa trieda dostane možno raz v týždni. Učebne praskajú vo švíkoch, čo je ideálne pre šírenie vírusu. Kompetentné orgány situáciu neriešia.

Rodičia detí dali na stôl už niekoľko riešení. Jedným z nich, ktoré by štát nestálo veľa financií, je transformácia pobytového tábora pre utečencov v Rohovciach. Zariadenie, akých má v správe ministerstvo vnútra ešte niekoľko, je dlhodobo kapacitne nenaplnené. Napríklad v roku 2019 bolo v tábore umiestnených len 19 ľudí, pričom kapacita je 140 osôb. Priestory a areál tábora môžu po menších úpravách hneď fungovať ako škola a škôlka. Budova disponuje nielen plne funkčnou kuchyňou a jedálňou, ale aj učebňami, vonkajším a detským ihriskom či internetovým pripojením. Minister vnútra Roman Mikulec, ktorému sme pred tromi týždňami poslali otvorený list so žiadosťou o transformáciu tábora na školu a škôlku, nám do dnešného dňa neodpovedal.

Zástupcovia štátnych orgánov opäť chodia za starostami s prosbou o riešenie, rodičov znova žiadajú o počty záujemcov, a to malé bábätko, ktoré s nami obchádzalo dediny s otázkou o zriadení slovenskej školy, má dnes už štyri roky. Muselo nastúpiť do dvadsať kilometrov vzdialenej materskej školy od bydliska, za ktorú platíme 150 eur, lebo nemáme trvalý pobyt v danej obci. Ďalšia matka denne precestuje sto kilometrov pri rozvážaní detí do školy a materskej školy a vezie ich autom, pretože žiadny vhodný autobusový spoj pre nich neexistuje. Tretia mamička je nútená platiť 400 eur mesačne za dieťa v súkromnej materskej škole a tiež cestovať každý jeden deň desiatky kilometrov tam a späť.

Odmietame znovu suplovať úlohu kompetentných úradov a zisťovať záujem o slovenskú ZŠ. Chodíme do práce a v čase pandémie nebudeme klopať na dvere ľuďom. Úradníkom stačí vypýtať si dokumenty o zápisoch z predošlých rokov a spočítať si neprijaté deti. Kam zmizli? Cestujú za základnou školou do iného okresu. A tak je bežné, že v čase najhoršej pandémie sa škola dieťaťa ocitne na „covidovej mape“ v ružovej zóne, ale školák má bydlisko v čiernej. Škola sa v ružovej zóne otvorí, rodič stráca nárok na pandemickú OČR a pritom žiak nemôže cestovať z okresu do okresu.

Ak sa na južnom Slovensku chcete vzdelávať v slovenskom jazyku, žiaľ, máte smolu. Ani po rokoch vysvetľovania, žiadostí, petícií a rôznych ďalších snáh, vám nikto nepodá pomocnú ruku.

 

https://www.chcemeskolu.sk/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ribár požiada o odškodné v Štrasburgu. Na Ústavný súd mieria aj ďalší obvinení

Ústavný súd nariadil prepustneie z väzby po štrnástich rokoch.

Dobré ráno

Dobré ráno: Koalícia má zarobené na ďalšiu krízu

Parlament čaká hlasovanie o skrátení kolúznej väzby.

KOMENTÁR

Zasmejme sa s Veronikou Remišovou

Nedostatok snahy jej vyčítať nemôžeme, s výsledkami je to horšie.


Už ste čítali?