Skúsili sme už takmer všetko, aby vznikla základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Rohovciach v okrese Dunajská Streda. Klopali sme hádam všade. Začalo to na obecnom úrade v Rohovciach. Obec štyri roky sľubovala otvorenie slovenskej školy. A tak som pomyselne búchala šampanské a chválila naše zastupiteľstvo na čele so starostom Eugenom Horváthom. Keďže Rohovce majú aj škôlku len maďarskú, moje dieťa nastúpilo tam. Urobila som kompromis s vyhliadkou, že do základnej školy už pôjde s vyučovacím jazykom slovenským. Som hrdá Rohovčanka, viem aj po maďarsky, ale chcem, aby sa moje deti vzdelávali v štátnom jazyku. Roky v škôlke plynuli a ja som žila v tom, že sľúbenú slovenskú školu u nás v dedine čoskoro otvoria. Stále som mala ešte v rezerve Šamorín a slovenskú školu Mateja Bela, patrili sme do školského obvodu. Avšak Šamorín sa okolitých obcí zbavil a zo školského obvodu škrtli aj Rohovce. To nám neprekáža, povedala som si, veď konečne naša obec obnoví slovenskú školu, ktorá tu do roku 2002 fungovala.
Na rodičovskom združení v maďarskej škole 8. februára, sme sa rodičia detí, ktoré mali záujem o slovenskú školu, z úst pána starostu zrazu dozvedeli, že slovenská škola nebude. Oznámil nám, že školský obvod vznikne v Gabčíkove, a že obec teda školu neotvorí. So slzami v očiach som kráčala domov, a rozmýšľala čo teraz. Kam dám svoje dieťa do školy? Do Gabčíkova? Moje 6-ročné dieťa má denné cestovať desiatky kilometrov tam a späť a potom ešte chodiť kus cesty pešo? Zmením trvalé bydlisko na Šamorín?
Je nás takých zúfalcov viac. Spísali sme petíciu, odovzdali obci, nepomohlo to. Dozvedali sa o nás aj ďalší rodičia. Vyjadrovali nám podporu a zistili sme, že je aj viacero rodín maďarskej národnosti, ktoré chcú, aby ich deti navštevovali slovenskú ZŠ. Zistili sme, že ministerstvo školstva žiadosť o otvorenie slovenskej školy ani neeviduje, a to nás naštartovalo ešte viac. V prostredí, kde žijeme, kde sme doma, v mojej rodnej obci, sme sa zrazu začali cítiť nechcení. A škôlkari sa zrazu začali učiť o maďarských dejinách, navštevovali maďarské podujatia, chodili sa klaňať k maďarským pomníkom, hrdo nosili na prsiach maďarskú vlajku. Škôlkari, ktorí ani poriadne nerozumejú, o čo tým dospelým ide. Ďalej nás oslovovali rodičia, nielen slovenskí, ale s prosbou, aby sme o nich nahlas nehovorili, aby z toho nemali zle.
Maďarská škola, ktorá v obci funguje, a v ktorej by sme chceli aj tú slovenskú, zíva prázdnotou. Kapacitu má takmer 300 detí, čo ale riaditeľka školy ani zastupiteľstvo verejne nepriznávajú, pritom v minulosti túto školu navštevovalo viac ako 300 žiakov. V súčasnosti má maďarská škola len 90 detí a robí nábor po okolitých dedinách. Nám povedali, že sa tam so slovenským stupňom 1.- 4. nevmestíme. Aj my platíme dane v Rohovciach. Máme podporovať školu, ktorá naberá žiakov zo širokého okolia a nám, Rohovčanom, ktorí chcú len pár slovenských tried, povedia nie? V okrese Dunajská Streda funguje 54 škôl s vyučovacím jazykom maďarským a len 11 škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Maďarské školy sú poloprázdne, slovenské praskajú vo švíkoch.
Predstavitelia obce Rohovce na osobnom stretnutí s predsedom vlády SR Petrom Pellegrinim žiadali jeho, aby tým Slovákom postavil školu v obci Kvetoslavov. Je im jedno, že sme ich spoluobčania, a že aj viacerí rodičia maďarskej národnosti by uprednostnili školu, kde sa ich deti naučia po slovensky.
Z dokumentov, ktoré sme si vyžiadali z ministerstva školstva sme sa dozvedeli, že starosta Rohoviec Eugen Horváth bol 12. apríla 2018 na rokovaní, kde sa uzniesli, že základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Rohovciach bude otvorená už v tomto aktuálnom školskom roku. A tak sa stále pýtame a žiadame odpovede, prečo školu nemáme a kedy bude dodržané právo dostupného vzdelávania našich detí v štátnom jazyku.
Slávka Brontvajová
autorka je zakladajúcou členkou OZ Iniciatíva BKZ